Predstavujeme obec Sulín, jej minerálku pila aj cisárovná Sisi

10.12.2016 %readCity%

Predstavujeme obec Sulín, jej minerálku pila aj cisárovná Sisi
Sulín 10. decembra (TASR) - Obec Sulín v okrese Stará Ľubovňa ležiaca na hranici s Poľskom si tento rok pripomína 400 rokov od oficiálnej zmienky, ktorá sa viaže k časti Veľký Sulín. Ako uviedol pre TASR starosta Sulína Štefan Romaňák, obec v dnešnej podobe vznikla v roku 1960 zlúčením Malého Sulína, Veľkého Sulína a osady Závodie.

Najväčšia časť obce Veľký Sulín bola v minulosti súčasťou Spiša, Malý Sulín patril k Šarišu. Hranicu medzi nimi tvorí Sulínsky potok. Romaňák poznamenal, že ide o miestnu raritu, keďže obe časti boli v rozdielnych župách. Dnes je súčasťou obce aj časť Závodie, kde žije okolo 30 obyvateľov a nachádza sa tam 12 domov. V minulosti patrila najmenšia časť obce pod Mníšek nad Popradom a jej vznik sa datuje do roku 1836.

V 70. rokoch minulého storočia podľa slov Romaňáka začal Sulín vymierať. "Mladí ľudia začali z obce odchádzať, pretože najbližšiu prácu si našli v Starej Ľubovni, ktorá je vzdialená 27 kilometrov," povedal. Ľudia sa tu v minulosti živili poľnohospodárstvom a prácou v lese. "V roku 1979 vzniklo miestne družstvo, kde pracovalo zhruba 160 ľudí. Momentálne ich tu pracuje 11," priblížil starosta, podľa ktorého sa špecializujú na chov jalovíc. "So založením družstva sa do Sulína vrátilo aj zopár mladých rodín, postavili sa aj dve bytovky, kde žije 12 rodín," priblížil.

Život v pohraničnej obci bol podľa starostu vždy ťažký a tento stav pretrváva dodnes. "Ľudia musia za prácou dochádzať do Starej Ľubovne a k tomu potrebujú aj dobré autobusové spojenie. Prvý autobus odchádza z obce o 5.27 h, po ňom ide školský autobus o 6.50 h a ďalší spoj ide okolo obeda, posledný o 15.22 h," uviedol starosta s tým, že z poobedných zmien sa ľudia do obce nemajú ako dostať, pokiaľ nemajú vlastné vozidlo. Veľa obyvateľov obce podľa jeho slov pracuje aj na turnusy v zahraničí. "Rozlohou sme veľká obec, ale počtom obyvateľov sme malá dedina. V súčasnosti tu žije okolo 320 obyvateľov," poznamenal Romaňák. Krátko po zlúčení troch častí do Sulína v roku 1961 tu žilo 787 obyvateľov.

Minerálnu vodu Sulinka si dala dovážať i cisárovná Sisi
 
Obec Sulín, ktorú oddeľuje od Poľska len rieka Poprad, sa preslávila tunajšou minerálnou vodou s názvom Sulinka. Starosta obce Sulín Štefan Romaňák pre TASR povedal, že minerálku poznali ľudia nielen na Slovensku, ale aj za hranicami krajinami, dokonca aj v Kanade a v Amerike. Prameniaca minerálna voda je verejne prístupná aj dnes, nachádza sa pred začiatkom obce.

Prvá zmienka o kvalitách minerálnej vody v Sulíne sa datuje do roku 1836. V roku 1843 bola verejnosť oboznámená o vlastnostiach tejto vody, ktorá sa už vtedy využívala ako diétny nápoj a aj ako liečebný prostriedok s veľmi dobrými výsledkami. Výroba fliaš bola na Malom Lipníku, kde bola v roku 1869 postavená sklárska huta. "V minulosti boli v časti Veľkého Sulína sklárne na výrobu fliaš, do ktorých sa plnila voda z nášho prameňa. Vyvážala sa do Kanady a Ameriky, ale aj do Dalmácie, Sedmohradska a Rakúsko-Uhorska," podotkol starosta.

Práce pri plnení fliaš minerálnou vodou vykonávalo päť skupín robotníkov. Jedna skupina robotníkov umývala fľaše v rieke Poprad, druhá ich nosila k prameňu, kde ich dvaja robotníci napĺňali minerálnou vodou, tretia skupina zatvárala fľaše, štvrtá ich pečatila smolou a posledná skupina nalepovala etikety. Podľa slov starostu sa fľaše naplnené minerálnou vodou a zapečatené ukladali do drevených debničiek, v ktorých sa prepravovali. Každý týždeň v pondelok a v piatok prichádzali furmani s minerálnou vodou do Prešova, kde ju skladali na železničnej stanici.

Prameň v pohraničnej obci je súčasťou projektu Minerálna cesta prameňov, ktorá zahŕňa 12 prameňov v 11 obciach regiónu Pienin a severného Spiša. "Cieľom cesty je predstaviť verejnosti poklad, ktorý príroda severného Spiša a Pienin ukrýva, teda minerálne pramene s ich liečivými účinkami. Vytvorila sa tak turisticky značená trasa dlhá takmer 118 kilometrov," priblížila pre TASR projekt Cesty minerálnych prameňov, do ktorej patrí aj prameň Sulinka, výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu severný Spiš Pieniny Erika Šalatová.

Cesta minerálnych prameňov podľa jej slov nie je len turistickou trasou, ktorá vedie návštevníka po prírodných krásach regiónu k jednotlivým prameňom, ale zavedie ho aj na miesta s historickou hodnotou. "Minerálnu vodu Sulinka si nechávala na cisársky stôl dovážať aj cisárovná Alžbeta Bavorská, známa aj ako Sisi. V 19. storočí sa plnilo a do celého sveta vyvážalo okolo 800.000 fliaš," skonštatovala Šalatová.

Liečivé vlastnosti sulínskej minerálky sú najmä v dostatočnom obsahu oxidu uhličitého, ktorý v kombinácii s chemickým zložením vody priaznivo pôsobí najmä pri chorobách tráviacich ústrojov. Minerálka sa využíva pri málokrvnosti, žalúdočných a črevných kataroch, pri liečení cukrovky a dny.

Žiaci musia dochádzať do školy v susedných obciach Plavnica a Malý Lipník
 
Budova základnej školy (ZŠ) v obci Sulín bola postavená v roku 1959. Jej výstavba prebiehala za veľmi ťažkých podmienok. Najväčšie problémy boli pri doprave stavebného materiálu z Poľska. V súčasnosti podľa slov starostu Sulína Štefana Romaňáka škola v obci nefunguje, školáci musia denne dochádzať do susedných obcí Malý Lipník a Plavnica.

Cesta z Malého Lipníka do Veľkého Sulína bola v minulosti zjazdná iba pre konské poťahy. Pre neschodnosť cesty sa všetok stavebný materiál prepravoval na územie Poľska a cez brod pri Malom Sulíne do Veľkého Sulína. Stavebný materiál sa mohol prevážať iba vtedy, keď bol stav vody v rieke Poprade nízky. Budova školy sa začala využívať v roku 1959. Do lavíc novej školy zasadli aj žiaci z Malého Sulína, v ktorom tamojšia škola bola 1. septembra 1959 zrušená.

Škola vo Veľkom Sulíne sa v roku 1960 zmenila na základnú deväťročnú školu. V roku 1961 sa na verejnom zhromaždení občania rozhodli zmeniť vyučovací jazyk ukrajinský na jazyk slovenský. "V rokoch 1962-1963 navštevovalo školu 180 detí, učilo sa na zmeny," povedal starosta. K závažnej zmene v existencii školy došlo podľa neho v roku 1975, kedy sa integroval šiesty až deviaty ročník do ZŠ v Malom Lipníku. O rok neskôr bol ku škole v susednej obci pričlenený aj piaty ročník. Škola sa stala dvojtriednou. V roku 1979 sa dvojtriedna škola zrušila a zriadila sa ZŠ s prvým a druhým ročníkom. Tretí a štvrtý ročník bol pričlenený k ZŠ v Malom Lipníku. O desať rokov neskôr, teda od školského roku 1989/1990, boli tieto ročníky opäť začlenené k ZŠ v Sulíne. Zároveň bola zriadená školská družina, ktorú navštevovalo 27 žiakov.

"ZŠ s materskou školou zanikla v roku 2012. Od nás chodí osem detí do Malého Lipníka na prvý stupeň a na druhý stupeň dochádza do Plavnice 14 detí," povedal Romaňák. Starostu trápi, že chlapci a dievčatá musia do školy dochádzať do susedných obcí. "Naša škola zíva prázdnotou, ale jej zatvorenie bolo spôsobené nedostatkom školákov," uzavrel.

Lávka spájajúca Slovensko s Poľskom priniesla do obce viac turistov
 
Jednou zo zaujímavostí Sulína v okrese Stará Ľubovňa je lávka ponad rieku Poprad, ktorá vedie do poľskej obce Zegiestow. Ako uviedol pre TASR sulínsky starosta Štefan Romaňák, Poliaci ju vybudovali v spolupráci so Slovákmi najmä vďaka finančným prostriedkom z Európskej únie. Sprístupnená bola v septembri 2015 a starosta verí, že vďaka nej v Sulíne pribudne viac turistov.

"Prvá myšlienka na vybudovanie lávky vznikla okolo roku 2000. Oficiálne sa projekt rozbehol v roku 2007 a stavebné povolenie bolo vydané v roku 2010, Poliaci s jeho vydaním však mali problémy," povedal starosta. Slovenská strana je 39-percentným majiteľom, Poliakom patrí 61-percentný podiel a v takomto rozložení sa podieľali aj na financovaní výstavby lávky. "Obec za výstavbu lávky pre peších a cyklistov zaplatila 354.000 eur, na tento zámer sme si museli zobrať preklenovací úver. Zo zdrojov EÚ nám bolo vrátených 334.000 eur," vysvetlil starosta. Celkové náklady na výstavbu sa podľa jeho slov pohybovali vo výške viac ako 860.000 eur.

Pri lávke je podľa Romaňáka naplánované i vybudovanie informačného centra, v ktorom by sa nachádzalo aj parkovisko pre autá. "Chceli by sme tu mať aj nabíjačky na bicykel zo solárnych panelov a oddychové zóny," poznamenal. Podľa jeho ďalších slov by to bola jedna z vecí, ktorá by vedela prilákať viac turistov. V obci chýbajú podľa neho zariadenia, ktoré by ponúkli poľským turistom ubytovacie a stravovacie služby. "Poliaci sa často pýtajú, kde by sa mohli najesť, kde by si mohli dať guláš. V obci však takéto služby absentujú. Nemáme im čo ponúknuť," priblížil. Zároveň však poznamenal, že lávka je pre obec prínosom. "Zvýšil sa pohyb turistov, najmä počas letných mesiacov. A sú to najmä Poliaci," povedal starosta.

Turizmus v obci by podľa starostu mohla obnoviť jaskyňa nazývaná aj ako Zbojnícka diera, ktorá sa nachádza v jednom z miestnych kopcov. "Mali sme tu jaskyniarov zo Spišskej Belej, ktorí povedali, že to vyzerá zaujímavo," priblížil starosta. O jaskyni existujú viaceré legendy. Podľa starostu niektorí hovoria, že v minulosti v nej viedla dlhá chodba až do obce, z ktorej kradli mlieko. V súčasnosti je takmer celá jaskyňa zasypaná. Traduje sa aj to, že v tejto lokalite zbojníci prepadávali pánov a ukladali si do nej bohatstvo. "Na jej preskúmanie je však problematické zaobstarať finančné prostriedky," uzavrel starosta.

Obec roky trápia povodne a zlá prístupová cesta do Malého Lipníka
 
Zlá prístupová cesta v smere od Starej Ľubovne, cez Malý Lipník, a povodne, ktoré sa v obci opakujú dlhoročne. Tieto problémy trápia obyvateľov Sulína v okrese Stará Ľubovňa. Najhoršie záplavy sa podľa starostu obce Štefana Romaňáka územím prehnali v roku 2010, kedy povodeň narušila statiku pôvodného mostného objektu, ktorý bol úplne zničený. Počas nasledujúcich piatich rokov ho nahradil pontónový most.

Nový cestný most sprístupnili v lete 2015. "Pri povodni v roku 2010 nám voda zobrala most a odvtedy sme tu mali provizórne riešenie, ktorým bol pontónový most. Slúžil nám päť rokov a obyvatelia si naň zvykli. Mysleli si, že nový sa už ani stavať nebude," povedal pre TASR starosta. Pontónový most zapožičala obci slovenská armáda v júni 2010. Výstavbu nového mosta realizoval Prešovský samosprávny kraj, finančné prostriedky získal z fondov Európskej únie. Stavba sulínskeho mosta sa realizovala v rámci projektu Odstránenie následkov povodní na mostoch v Prešovskom samosprávnom kraji - západ. Išlo o jeden zo siedmich projektov v rámci Regionálneho operačného programu, na ktorý bolo použitých 627.000 eur.

Povodeň v roku 2010 narušila statiku pôvodného mostného objektu, ktorý bol prakticky kompletne zničený. Obec Sulín bola po povodni niekoľko dní odrezaná od sveta, pretože rozbúrená rieka Poprad vtedy strhla cestu, ktorá je jedinou prístupovou komunikáciou do osady Závodie v Sulíne a tiež do osád Kače a Medzibrodie v obci Mníšek nad Popradom. "Keď sa rieka Poprad vybreží v časti Malý Sulín, tak sa tam voda rozleje, pretože voda tam nie je taká dravá. Horšie to je vo Veľkom Sulíne. V roku 2010 nám tu vzalo most, cesty boli zničené," priblížil Romaňák.

Starosta zároveň upozornil aj na zlý stav prístupovej cesty v smere od Malého Lipníka. "Máme vynovenú cestu, má nový asfaltový koberec. Cesty, ale aj mosty nachádzajúce sa v obci patria pod Správu a údržbu Prešovského samosprávneho kraja," doplnil starosta s tým, že prístupová cesta z Malého Sulína do Veľkého Sulína bola postavená v roku 1963.
 
 
 

Vyberte región