Salezián Titus Zeman bude novým slovenským blahoslaveným

27.02.2017 %readCity%

Salezián Titus Zeman bude novým slovenským blahoslaveným
Bratislava 27. februára (TASR) - Slovensko bude mať nového blahoslaveného. Pápež František schválil dnes dekrét o mučeníctve slovenského saleziána Titusa Zemana, ktorý zomrel na následky mučenia a väzenia 8. januára 1969. Tento dekrét umožňuje, aby bol Titus Zeman vyhlásený za blahoslaveného. TASR o tom informoval hovorca saleziánov na Slovensku Rastislav Hamráček.

Slovensko tak bude mať ďalšieho svätca, prvého rímskokatolíckeho kňaza, mučeníka z čias totalitného komunistického režimu. "Je to pre nás všetkých obrovský dar, že bude vyzdvihnutý na slávu oltára spolubrat, ktorý vyšiel spomedzi nás, obetoval svoj život, aby sprevádzal mladých bratov v ich povolaní. Súčasne reprezentuje množstvo ďalších veriacich v našej krajine, ktorí pre svoju vieru a z lásky k dušiam boli ochotní podstúpiť mnohé riziká a obety v období komunizmu," uviedol provinciál slovenských saleziánov Jozef Ižold. Presný termín, kedy prebehne blahorečenie ešte nie je známy. Predbežne by to malo byť na jeseň v Bratislave.

Podľa bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského je blahorečenie Titusa Zemana darom pre celé Slovensko. „Jeho životný príbeh sa týmto spôsobom stane ešte silnejším,“ uviedol dnes Zvolenský. Ako dodal, život Titusa Zemana je príkladom viery, statočnosti v utrpení a vernosti katolíckej cirkvi. Arcibiskup sa zároveň poďakoval pápežovi Františkovi za rozhodnutie blahoslaviť slovenského saleziána.

Titus Zeman sa narodil v Bratislave-Vajnoroch 4. januára 1915. Ako 25-ročný sa stal saleziánskym kňazom a pôsobil ako kaplán, školský radca a profesor chémie. Po tom, ako komunistický režim 13. apríla 1950 zrušil mužské kláštory, Zeman zorganizoval a viedol tri ilegálne prechody do Talianska. Pri nich sprevádzal najmä mladých saleziánov bohoslovcov, aby tam mohli doštudovať a stať sa kňazmi. Tretí prechod 9. apríla 1951 sa pre rozvodnenú rieku Morava nevydaril. Zeman aj ďalší účastníci výpravy boli zatknutí a následne vypočúvaní. Titusa pri výsluchoch mučili a napokon odsúdili na 25 rokov väzenia. Po 13 rokoch väzenia ho v roku 1964 podmienečne prepustili. O päť rokov, 8. januára 1969, na následky mučenia a väznenia zomrel v Bratislave.

Samotný proces blahorečenia sa začal vo februári 2010. V decembri 2012 sa skončila diecézna fáza. V rámci tohto obdobia urobila aj exhumáciu telesných pozostatkov Zemana. Neskôr sa dokumentmi a jeho životom zaoberal Vatikán.

Toto sú blahoslavení z územia Slovenska:

blahoslavený Ján Simonides (27. decembra 1639 - 31. októbra 1674)

Jezuita, učiteľ a misionár sa narodil v Bijacovciach na Spiši. Pochádzal pravdepodobne z protestantskej rodiny (pôvodné priezvisko znelo Šimon), ktorá konvertovala na katolícku vieru. Jeho prvým pôsobiskom bola v roku 1671 rožňavská misia na Gemeri. Onedlho ho predstavení poslali do Ružomberka, kde bolo stredisko misie pre Liptov a Oravu. Účinkoval najmä v Nižnej na Orave, neskôr v Palúdzke. Istý čas strávil v sídle rehoľnej provincie v rakúskej Viedni. Z Liptova odišiel v roku 1673 do senickej misie. V Senici pôsobil spoločne s ďalšími jezuitmi ako misionár a administrátor fary. Mali tu na starosti rozsiahlu oblasť mnohých okolitých obcí. V roku 1674 bol Simonides farárom v Turej Lúke. Tu ho v noci z 31. októbra na 1. novembra 1674 umučila skupina mužov. Na druhý deň ráno po mučeníckej smrti jeho telo previezli do Trnavy, kde ho pochovali do krypty pod Kostolom sv. Jána Krstiteľa. Ján Simonides mal v čase tragického úmrtia 34 rokov.

Katolícka cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného v roku 1950.

blahoslavený Pavel Peter Gojdič (17. júla 1888 - 17. júla 1960)
blahoslavený Dominik Metod Trčka (6. júla 1886 - 23. marca 1959)

Zinscenovaný proces s tzv. "vlastizradnými" rímskokatolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom sa skončil 15. januára 1951. Súdny proces so slovenskými biskupmi bol súčasťou proticirkevného ťaženia, ktoré zorganizovala vtedajšia komunistická vládna moc. Jána Vojtaššáka odsúdili na 24 rokov odňatia slobody, Michala Buzalka a Pavla Gojdiča doživotne.

Dominik Metod Trčka bol rehoľným predstaveným, misionárom a trpiteľom za vieru. Tragicky ho postihla likvidácia mníšskych kláštorov komunistickou vládnou mocou. Odsúdili ho na 12 rokov, zomrel v apríli 1958 na zápal pľúc v Leopoldove.

Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

blahoslavená sestra Zdenka Schelingová (24. decembra 1916 - 31. júla 1955)

Pochádzala z Krivej na Orave, pri krste dostala meno Cecília. V rokoch 1933 - 1935 absolvovala zdravotnú školu a 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža do Podunajských Biskupíc ako kandidátka, v noviciáte prijala rehoľné meno sestra Zdenka. Pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave a v nemocnici v Humennom.

Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia. Dňa 29. februára 1952 ju zatkla štátna bezpečnosť a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní sprevádzanom mučením bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv. Zomrela v nemocnici v Trnave na následky mučenia 31. júla 1955. Krajský súd ju 6. apríla 1970 oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady, neskôr Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok nad Zdenkou Schelingovou v celom rozsahu a umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.

Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.

blahoslavený Vasiľ Hopko (21. apríla 1904 – 23. júla 1976)

V roku 1947 sa stal pomocným gréckokatolíckym biskupom v Prešove. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20.000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie majetku. Bol väznený v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. V máji 1964 ho "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" podmienečne prepustili. Vladyka Vasiľ Hopko zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove.

Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.

blahoslavená Sára Salkaháziová (11. mája 1899 - 27. decembra 1944)

Narodila sa v Košiciach, pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľníckej Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach, v roku 1937 bola preložená do domovského kláštora v Budapešti, kde počas druhej svetovej vojny skrývala spolu s ostatnými sestrami Židov. Príslušníci pronacistickej maďarskej strany šípových krížov ju po udaní jednej zo zamestnankýň kláštora chytili a s niekoľkými Židmi ukrytými v kláštore 27. decembra 1944 v Budapešti zastrelili a telá hodili do Dunaja.

Katolícka cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú 17. septembra 2006.
 

Vyberte región