Komunistický politik Gustáv Husák sa narodil pred 105 rokmi

10.01.2018 Bratislava

Dúbravka/Bratislava 10. januára (TASR) – Od narodenia dlhoročného komunistického politika, bývalého prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR) a generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Gustáva Husáka uplynie v stredu 10. januára 105 rokov.

Gustáv Husák nebol len jedným z lídrov Slovenského národného povstania (SNP), ale po februári 1948 aj tvrdým presadzovateľom komunistickej totalitnej ideológie. Počas svojej politickej kariéry zažil pády, ale aj vzostup na absolútne politické výslnie.

Politické pôsobenie Gustáva Husáka skúmajú viacerí historici, ktorí sa snažia dať odpoveď na otázku, či bol suverénnym vodcom komunistickej strany v bývalej ČSSR, alebo len bábkou v rukách lídrov bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Pred historikmi vystáva aj otázka, či zmiernil dosahy augustovej invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968, alebo bol hlavnou tvárou normalizácie v 70. rokoch minulého storočia. Jednoznačný názor nepanuje ani v otázke jeho prínosu v SNP. Zaujímavé je aj obdobie Husákovho pobytu vo väzení v divokých 50. rokoch minulého storočia.
 
Gustáv Husák sa narodil 10. januára 1913 v Dúbravke, ktorá je v súčasnosti mestskou časťou Bratislavy. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a do roku 1944 pracoval ako právnik. Jeho životná dráha bola úzko spätá s KSČ, do ktorej vstúpil keď mal 20 rokov a bol z nej dva razy vylúčený. Najprv v päťdesiatych rokoch 20. storočia a potom vo februári 1990.

Už ako študent pracoval v antifašistickom zväze mládeže a v ľavicovom hnutí na Slovensku. V rokoch 1943-1944 bol členom 5. ilegálneho vedenia Komunistickej strany Slovenska (KSS), v rokoch 1943-1945 členom predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR). Počas SNP pôsobil ako podpredseda SNR a povereník vnútra, v rokoch 1944-1945 bol podpredsedom KSS. Počas SNP sa zúčastnil aj na rokovaniach v Moskve v roku 1945 o podobe novej Československej republiky. Bol pri vyhlasovaní Košického vládneho programu (KVP). V rokoch 1945-1950 pôsobil vo viacerých vysokých funkciách: bol členom Slovenskej národnej rady (SNR), povereníkom pre dopravu a techniku, neskôr pre poľnohospodárstvo a v rokoch 1946-1950 predsedom Zboru povereníkov, poslancom Národného zhromaždenia (NZ) ČSR, členom predsedníctva ÚV KSS a v roku 1945 sa stal členom ÚV KSČ.

Vo februári 1951 ho zatkli a v apríli 1954 odsúdili za buržoázny nacionalizmus. V roku 1960 ho prepustili na slobodu, v roku 1963 občiansky aj právne rehabilitovali a vrátili mu členstvo v komunistickej strane. V rokoch 1960-1963 pracoval v Pozemných stavbách v Bratislave a neskôr v Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave.

V roku 1968 sa Gustáv Husák znovu vrátil do vysokej politiky. Mal veľký podiel na vypracovaní a schválení Zákona o československej federácii (1968). V ďalšom období však patril k aktívnym realizátorom politiky normalizácie. Postupne znovu prešiel najvyššími straníckymi funkciami v rámci vtedajšej ČSSR. Od apríla 1969 do mája 1971 bol 1. tajomníkom ÚV KSČ a od mája 1971 do decembra 1987 generálnym tajomníkom ÚV KSČ. Dňa 29. mája 1975 vtedajšie Federálne zhromaždenie (FZ) ČSSR zvolilo Gustáva Husáka za prezidenta ČSSR. V tejto funkcii pôsobil do 10. decembra 1989, lebo pod vplyvom novembrových udalostí podal demisiu.

Potom žil v ústraní v Bratislave, kde zomrel 18. novembra 1991 vo veku 78 rokov.
 
 
 

Vyberte región