Charizmatický český herec Jiří Adamíra sa narodil pred 95 rokmi

Dobrovice/Bratislava 1. apríla (TASR) - Doménou českého herca Jiřího Adamíru boli najmä intelektuálni bonviváni sarkasticky glosujúci dianie okolo seba. Roly oplývajúce noblesou dokázal obdivuhodne zahrať ako v drámach, tak i v komédiách.

Jiří Adamíra sa narodil 2. apríla 1926 v českom meste Dobrovice. Študoval na gymnáziu v pražských Vršovicích, neskôr na elektrotechnickej priemyslovke na Smíchově. Vo veku 19 rokov sa dostal do pražského Divadla mladých pionýrů, v sezóne 1946 – 1950 získal angažmán v Divadle pracujících v Zlíně.

Po absolvovaní základnej vojenskej služby pôsobil v Státním divadle v Ostrave (1952-1962). Tu si zahral shakespearovské postavy ako napríklad Richarda III. či Hamleta, ale vďaka svojmu basovému hlasu sa predstavil tiež v Žobráckej opere alebo v inscenácii Největší z pierotů.

Od roku 1962 účinkoval takmer tridsať rokov v Realistickom divadle Zdeňka Nejedlého v Prahe. Na jeho doskách zažiaril ako bezcharakterný Jago v Shakespearovej hre Othello, ale tiež ako pobavený manipulátor ľudských osudov Zlatohlav v spracovaní diela Josefa Kajetána Tyla. V divadle stvárnil desiatky postáv v klasickom i modernom repertoári.

Jiří Adamíra viedol prostredníctvom postáv dialóg s divákom. Vytvoril množstvo rolí, ktorých zjednocujúcim znakom bolo zobrazenie moderného intelektuála, pozerajúceho sa na svet cez iróniu až skepsu.

Členom činohry pražského Národného divadla bol v rokoch 1990 až 1993. V tomto období takisto pôsobil aj na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe, kde sa ako herecký pedagóg tešil obľube študentov.

Popri divadle si Jiří Adamíra vybudoval úspešnú kariéru aj ako filmový, televízny a dabingový herec. V roku 1964 sa objavil vo vojnovej dráme ...a pátý jezdec je Strach. Nacistického esesáka stvárnil v televíznej snímke režiséra Antonína Moskalyka Modlitba pro Kateřinu Horovitzovou (1965), ktorá vznikla podľa predlohy knihy Arnošta Lustiga. V hlavnej úlohe s Adamírom získala Cenu medzinárodnej kritiky na festivale Prix Italia a Hlavnú cenu na festivale v Monte Carlo.

Ďalším známym filmom bol detektívny príbeh podľa slávneho románu Grahama Greena Ministerstvo strachu (1966). V dráme s všade prítomnou atmosférou všeobecného strachu z vojny sa hlavný hrdina v podaní Jiřího Adamíru zapletie do kruhu špionážneho zločinu.

V role Patrokla Nerudného účinkoval v jednom z najobľúbenejších českých televíznych seriálov Byl jednou jeden dům (1974), ktorý sleduje osudy obyvateľov istého pražského domu od tridsiatych rokov až do mája 1945. V jednom z vrcholov režisérskej filmografie Jiřího Krejčíka, hudobnom filme Božská Ema (1979) sa Adamíra predstavil ako rakúsky plukovník pokúšajúci sa prinútiť slávnu speváčku, ktorú stvárnila Božidara Turzonovová, aby spolupracovala s tajnou políciou.

V roku 1982 sa objavil v poviedkovom filme Zelená vlna, ktorý režíroval Václav Vorlíček. Diváci si ho môžu pamätať ako policajného plukovníka Korejsa. Úspešný seriál kriminálnych príbehov Panoptikum Města pražského (1987) nadviazal na legendárny seriál Hříšní lidé Města pražského z roku 1968.

Majordóma Koteru stvárnil herec v komédii odohrávajúcej sa tesne po prvej svetovej vojne Konec starých časů (1989), ktorú režíroval Jiří Menzl. V roku 1992 si zahral postavu kardinála v televíznej adaptácii divadelnej hry Pavla Kohouta nazvanej Ecce Constantia, témou ktorej je Kostnický koncil a odsúdenie českého cirkevného reformátora Jána Husa.

So svojou životnou partnerkou, herečkou Hanou Maciuchovou účinkoval v televíznom spracovaní drámy Kadeř královny Bereniké (1993).

Umelec bol známy aj kultivovaným hlasovým prejavom, ktorý využíval v rozhlase a v dabingu. Bol laureátom Štátnej ceny Klementa Gottwalda (1967) a v roku 1989 menovaný zaslúžilým umelcom.

Osudnou sa mu stala rakovina. Obľúbený, charizmatický herec Jiří Adamíra zomrel 14. augusta 1993 v Prahe vo veku 67 rokov.