"Genetika hemofílie významne ovplyvnila aj politiku a dejiny Európy,
keďže potomkovia kráľovej Viktórie (takzvanej matky Európy) vládli
v kráľovských rodoch nielen v Anglicku, ale aj v Nemecku, Španielsku
a Rusku," pripomenul Šimurda.
Ako lekár Národného centra hemostázy a trombózy a Kliniky hematológie
a transfúziológie Univerzitnej nemocnice Martin pripomína, že hemofilik
by sa mal vyhýbať kontaktným športom alebo rizikovým povolaniam, pri
ktorých sa môže zraniť. Má s tým aj osobnú skúsenosť, pretože sa
s vrodeným krvácavým ochorením narodil.
"Celé detstvo je plné zákazov. Všetci hovoria nerob to, neskáč
a podobne. Aj pre mňa, ako pre mnohých chlapcov, bol najväčšou záľubou
šport. Ale aktívne som ho vykonávať nemohol. Často som si však aj
napriek zákazom potajme išiel zahrať futbal alebo iný šport. V takých
chvíľach bola moja mamina postavená pred ťažkú situáciu, ako mi
vysvetliť vážnosť môjho stavu tak, aby mi neublížila. Väčšinou si to
hemofilici uvedomujú a snažia sa prispôsobiť a zaradiť sa medzi ostatné
deti," opisuje Šimurda.
Na Slovensku sa venujú krvácavým ochoreniam dve veľké centrá – Národné
hemofilické centrum v Bratislave a Národné centrum hemostázy a trombózy v
Martine. V spolupráci s Martinským biomedicínskym centrom Jesseniovej
lekárskej fakulty Univerzity Komenského (JLF UK) realizuje genetickú
analýzu vzoriek, ktorej cieľom je identifikovať mutácie, zodpovedné za
vznik týchto ochorení.
"Genetické testovanie nám pomáha zlepšiť diagnostiku vrodených
krvácavých ochorení, a tak skvalitniť aj celý ďalší manažment pacienta.
Budúcnosť genetického testovania vidíme v univerzálnych paneloch
sekvenovania novej generácie, ktoré je možné použiť u pacientov s takmer
všetkými vrodenými krvácavými poruchami," hovorí doktorka Jana Žolková z Národného centra hemostázy a trombózy v Martine.
Na výskumoch zriedkavých krvácavých ochorení pracovisko spolupracuje so
svetovými inštitúciami a univerzitami v Miláne, Ženeve, Debrecíne a
Prahe.