Kročehlavy/Bratislava
19. júla (TASR) - Hoci významný rukopis zanechal najmä v Juhočeskom
divadle v Českých Budějoviciach, tvorba Otta Haasa je úzko spätá aj so
Slovenskom, kde spolupracoval s viacerými divadelnými súbormi a tiež s
bratislavským štúdiom Československej televízie.
Od narodenia českého divadelného a filmového režiséra Otta Haasa uplynie v pondelok 19. júla 100 rokov.
Otto Haas sa narodil 19. júla 1921 v obci Kročehlavy, ktorá je dnes
súčasťou Kladna. V rokoch 1947 až 1949 študoval na Gerasimovovom
filmovom inštitúte (VGIK) v Moskve.
Po návrate z moskovských štúdií nastúpil v roku 1950 ako režisér do
Divadla československej armády v Prahe (v súčasnosti Divadlo na
Vinohradech), v ktorom za inscenáciu Jan Hus (1950) získal štátnu cenu.
V roku 1954 odišiel do Armádneho divadla v Martine (v súčasnosti
Slovenské komorné divadlo), kde sa spolu Deziderom Jandom, Jurajom
Haľamom a Martinom Hollým stal jedným z členov legendárnej štvorice
režisérov. Okrem viacerých inscenácií najmä s historickými námetmi Port
Artur (1954), Ján Hus (1956), Optimistická tragédia (1956), realizoval
aj komornú drámu slovenského dramatika Petra Karvaša Pacient sto trinásť
(1955).
Otto Haas sa výrazne zapísal do činnosti Juhočeského divadla v Českých
Budějoviciach. V rokoch 1956 až 1961 v ňom pôsobil ako režisér a súčasne
aj ako riaditeľ. Umelecký profil tejto scény však ovplyvňoval takmer
dve desaťročia. Charakteristickým rysom jeho režijnej práce bolo široké
žánrové rozpätie a efektné scénické postupy.
Položil základy tvorivej spolupráce s Meiningenským divadlom vo
vtedajšej Nemeckej demokratickej republike (NDR) a spoločne so
scénografom Joanom Brehmsom obnovil v Českom Krumlove tradíciu
povojnových letných festivalov. V rámci tretieho ročníka Juhočeského
divadelného festivalu uviedli 9. júna 1958 premiérou hry Lofter aneb
Ztracená tvář do prevádzky svetový unikát - experimentálne otáčavé
hľadisko.
Po návrate na Slovensko nastúpil Otto Haas ako režisér činoherného
súboru na Novej scéne v Bratislave. V rokoch 1961 až 1965 sa režijne
podpísal napríklad pod hry Svadba sobášneho podvodníka (1962),
Archanjeli nehrajú biliard (1963), Neobyčajná komédia (1964) či Návšteva
starej dámy (1965). Pracoval tiež so spevoherným súborom na hudobných
komédiách, muzikáloch či operetách ako napríklad Ohňostroj (1961) alebo
Pobozkaj ma, Katarína! (1963).
Uplatnil sa aj v Československej televízii v Bratislave ako režisér
televíznych inscenácií z diel svetovej dramatiky, ale úspech mu
priniesol najmä trojdielny televízny film Sám vojak v poli (1964) a
vojnová dráma Canarisova krvavá hviezda (1966).
V rokoch 1965 až 1980 pôsobil v pražskom Hudobnom divadle Karlín a okrajovo sa tiež venoval herectvu.
Režisér Otto Haas, nevlastnou dcérou ktorého je česká herečka Kateřina
Macháčková, zomrel v Prahe 30. októbra 1980 vo veku 59 rokov.
0