Schváleniu Ústavy SR 1. septembra 1992 predchádzal akt súvisiaci s
prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Tú slovenský parlament schválil
17. júla 1992, v čase, keď bola Slovenská republika ešte súčasťou Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a konali sa rokovania českej
a slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a
Čechmi. Prijatie Ústavy SR posunulo tento proces k dohode o rozdelení
Česko-Slovenska.
Už v auguste 1992 začal slovenský zákonodarný zbor rokovať o návrhu
novej slovenskej ústavy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej
reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér
Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o
zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) od 1. januára
1993.
Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) schválili Ústavu SR 1. septembra
1992 po 22. hodine vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov
hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Tesne pred hlasovaním
opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a
Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích
návrhov k problematike národnostných menšín.
Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni
Bratislavského hradu podpísal predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda
vlády SR Vladimír Mečiar. Na slávnostnom akte sa zúčastnili politickí
predstavitelia ČSFR, SR aj ČR. Na počesť novej ústavy zaznelo aj 21
delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.
Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do
platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru - Národná rada
Slovenskej republiky (NR SR).
Základný zákon sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Niektoré hlavy sa
ďalej členia na oddiely, tie sa môžu ďalej členiť na články a tie na
odseky a/alebo na písmená.
Ústava SR prešla počas svojej existencie 19 novelizáciami, a to v rokoch
1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve), 2010, 2011,
2012, 2014 (dve), 2015, 2017 (tri novely), raz v rokoch 2019 a 2020.
V súvislosti s
29. výročím prijatia Ústavy SR prináša TASR chronológiu schválených
zmien v Ústave SR od jej prijatia v septembri 1992.
14. júla 1998
Národná rada (NR) SR schválila návrh ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. o
presune právomocí prezidenta SR na predsedu NR SR. Išlo napríklad o
kompetenciu prijať demisiu vládneho kabinetu, keďže SR v tom čase nemala
prezidenta a dosluhujúca vláda by nemala do koho rúk podať demisiu.
Novela nadobudla platnosť 5. augusta 1998.
14. januára 1999
Parlament schválil ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorý nadobudol
platnosť 27. januára 1999. Zákon v slovenskom právnom systéme zaviedol
priamu voľbu prezidenta občanmi na obdobie piatich rokov. Novela tiež
upravila postavenie a kompetencie prezidenta SR.
23. februára 2001
Zákonodarcovia schválili ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., v ktorom sa
zmenil vzťah medzinárodného i vnútroštátneho práva a vytvoril sa tak
priestor na vstup SR do Európskej únie (EÚ) a NATO. Novela rozšírila aj
právomoci Najvyššieho kontrolného úradu SR, Ústavného súdu SR, upravila
postavenie Národnej banky Slovenska a vydávanie občanov na trestné
stíhanie pred medzinárodný súdny tribunál. Novela ďalej umožnila
vytvoriť druhý stupeň územnej samosprávy, predĺžila lehotu zadržania
podozrivej osoby z 24 na 48 hodín a umožnila zriadiť inštitút verejného
ochrancu práv občanov - ombudsmana.
4. marca 2004
Podporu poslancov NR SR získal návrh novely Ústavy SR poslanca Jána
Drgonca (ANO). Z ústavy sa na základe zákona č. 140/2004 Z. z. vypustila
tretia veta v 2. odseku článku 78, ktorá umožňovala viesť proti
poslancovi občiansko-právny spor za výroky prednesené v parlamente.
Zákon nadobudol platnosť 18. marca 2004.
14. mája 2004
Parlament schválil novelu Ústavy SR, ktorá zabezpečuje nezlučiteľnosť
funkcie člena europarlamentu s funkciou poslanca NR SR. Novela zároveň
zakotvila právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o zákonnosti volieb do
Európskeho parlamentu (EP). Ústavný zákon č. 323/2004 Z. z. nadobudol
platnosť 26. mája 2004 okrem článku I prvého bodu, ktorý nadobudol
účinnosť 20. júla 2004.
27. septembra 2005
Poslanci NR SR prijali novelu Ústavy SR, podľa ktorej môže Najvyšší
kontrolný úrad (NKÚ) kontrolovať vyššie územné celky (VÚC) a obce. NKÚ
môže skúmať, či peniaze obcí a vyšších územných celkov boli použité
podľa zákona, účelne a efektívne. Ústavný zákon č. 463/2005 Z. z.
nadobudol účinnosť 1. januára 2006.
3. februára 2006
Poslanci NR SR zahlasovali za ústavný zákon č. 92/2006 Z. z., podľa
ktorého môže verejný ochranca práv predložiť od jeho platnosti 1. apríla
2006 Ústavnému súdu (ÚS) SR návrh na začatie konania, ak zistí, že
uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné
slobody.
16. marca 2006
NR SR schválila novelu ústavy a novelu zákona o priestupkoch, podľa
ktorých sa na poslancov už nevzťahuje imunita, ak sa dopustia priestupku
pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Novela
ústavy č. 210/2006 Z. z. nadobudla účinnosť 1. mája 2006.
4. marca 2010
Vládnuce strany Smer-SD a SNS, i opozičné kluby SDKÚ-DS, SMK a KDH sa v
zákonodarnom zbore spojili a schválili zákon č. 101/2010 Z. z. o
preukazovaní pôvodu majetku, ako aj s ním súvisiacu novelu Ústavy SR.
Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2011. Odvtedy začalo hroziť osobám
alebo firmám prepadnutie nelegálne nadobudnutého majetku v prospech
štátu.
21. októbra 2011
Poslanci schválili novelu Ústavy SR č. 356/2011 Z. z., na základe ktorej
poveril prezident SR Ivan Gašparovič vládu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS),
ktorá stratila dôveru parlamentu, vykonávaním svojich kompetencií až do
vymenovania nového kabinetu po predčasných voľbách v marci roku 2012.
Novela nadobudla účinnosť 25. októbra 2011.
26. júla 2012
Poslanci NR SR chválili novelu Ústavy SR č. 232/2012 Z. z., na základe
ktorej sa zrušila trestnoprávna imunita poslancov. Novela nadobudla
účinnosť 1. septembra 2012, v deň 20. výročia prijatia Ústavy SR.
4. júna 2014
Poslanci NR SR schválili novelu Ústavy SR č. 161/2014 Z. z. z dielne
Smeru-SD a KDH. Podľa novely sa všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na
tieto posty musia podrobiť prevereniu spôsobilosti a predseda
Najvyššieho súdu SR už nemôže viesť aj Súdnu radu. Sudcovia prišli aj o
trestnoprávnu imunitu. Do ústavy sa zároveň od septembra 2014 dostali
vety: "Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská
republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru". Novela
nadobudla účinnosť 1. septembra 2014.
21. októbra 2014
Poslanci NR SR schválili novelu Ústavy SR, ktorou sa stanovil zákaz
vývozu vody zo Slovenska. V pléne NR SR prešiel aj pozmeňujúci návrh
Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorým sa do ústavy zahrnula lepšia ochrana
nerastného bohatstva. Ústavný zákon č. 306/2014 Z. z. nadobudol účinnosť
1. decembra 2014.
8. decembra 2015
Poslanci NR SR schválili zmenu Ústavy SR, ktorá bola súčasťou takzvaného
protiteroristického balíčka vlády. Platilo, že osobu možno zadržať
maximálne na 48 hodín, pri trestných činoch terorizmu až na 96 hodín.
Ústavný zákon č. 427/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016.
2. februára 2017
NR SR schválila ústavný zákon č. 44/2017 Z. z. s účinnosťou od 27.
februára 2017, podľa ktorého sa voľby do vyšších územných celkov (VÚC) a
komunálne voľby v roku 2022 budú konať spoločne.
30. marca 2017
Poslanci parlamentu schválili novelu Ústavy SR, ktorou NR SR získala
kompetenciu rušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta SR. Novela
umožnila zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara. Zmena ústavy zároveň
priniesla pravidlo, že zrušenie amnestií či milosti musí do 60 dní
posúdiť Ústavný súd SR. Ústavný zákon č. 71/2017 Z. z. nadobudol
účinnosť 4. apríla 2017.
16. mája 2017
NR SR schválila ústavný zákon č. 137/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. júna
2017, ktorý má chrániť pôdu pred špekulatívnymi výkupmi. Do 44. článku
Ústavy SR sa zakotvila definícia, že pôda je "neobnoviteľný prírodný
zdroj, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti".
28. marca 2019
Parlament schválil 91 hlasmi návrh ústavného zákona z dielne koaličného
Smeru-SD, podľa ktorého vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Ženám, ktoré
vychovali jedno dieťa, bude znížený vek odchodu do dôchodku o šesť
mesiacov. Matky, ktoré vychovali dve deti, budú odchádzať do dôchodku o
rok skôr a ženy s troma a viac deťmi by mali byť zvýhodnené o rok a pol.
Ústavný zákon nadobudol účinnosť od 1. júla.
9. decembra 2020
Reformu zloženia Ústavného súdu, Súdnej rady, zriadenie Najvyššieho
správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov
priniesla reforma súdnictva, ktorú schválili poslanci NR SR. Zmeny si
vyžiadali novelu Ústavy SR, ktorú poslanci odobrili 91 hlasmi zo 141
prítomných.
- Poslanci schválili aj novelu týkajúcu sa podmienky vzniku nároku na
starobný dôchodok s ohľadom na dve skutočnosti – dobu účasti a vek.
Doteraz bola v ústave garantovaná iba jedna možnosť, ktorá by ľuďom
zaisťovala odchod do dôchodku, a to bol vek.