Bratislava
12. septembra (TASR) - Pápež František priletel v nedeľu popoludní na
pastoračnú návštevu Slovenskej republiky. Na bratislavskom Letisku M. R.
Štefánika ho privítali traja najvyšší ústavní činitelia s delegáciou a
slovenskí biskupi. Jeho apoštolská cesta na Slovensku potrvá štyri dni.
Pápež priletel so svojou oficiálnou delegáciou a 80 novinármi. Na
letisku ho na úpätí predných schodov lietadla privítala prezidentka
Zuzana Čaputová. Spolu s ňou ho privítali aj verejná ochrankyňa práv
Mária Patakyová, predstaviteľ katolíckeho disentu František Mikloško,
Herta Vyšná, ktorá prežila holokaust, a Mária Jasenková, riaditeľka
občianskeho združenia Plamienok, ktoré je na Slovensku priekopníkom
rozvoja detskej domácej paliatívnej starostlivosti. Na letisku ho vítali
aj premiér Eduard Heger, predseda parlamentu Boris Kollár, ako aj
viacerí slovenskí biskupi. Prítomný bol aj šéf slovenskej diplomacie
Ivan Korčok či primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Členovia detského folklórneho súboru Lúčka v krojoch z Važca privítali
pápeža podľa tradície chlebom a soľou. Svätý Otec dostal tiež kyticu z
pôvodných slovenských druhov rastlín a bylín. Na letisku je zároveň
približne 500 veriacich z farnosti v bratislavských Vajnoroch, kde v
roku 1990 celebroval svätú omšu pápež Ján Pavol II. pri svojej prvej
návšteve SR. Nasleduje predstavenie delegácií oboch strán a čestnej
stráže. Prezidentka a pápež sa následne presunú do VIP salónika na
letisku na krátke stretnutie.
Krátko po prílete pápeža sa rozozneli zvony katolíckych kostolov na Slovensku, aby veriacich pozvali na modlitbu za pápeža.
Z letiska sa pápež presunie na ekumenické stretnutie na Apoštolskej
nunciatúre v Bratislave, kde bude mať aj príhovor. Následne bude mať
súkromné stretnutie s členmi Spoločnosti Ježišovej.
Pápež František bude na návšteve Slovenska do 15. septembra. Zavíta do
Bratislavy, Košíc, Prešova a Šaštína. Stretne sa s predstaviteľmi
verejného života, ako aj zástupcami židovskej či rómskej komunity. V
Šaštíne je na programe svätá omša s homíliou Svätého Otca.
TASR v tejto súvislosti prináša jeho profil
Pápež František je prvým mimoeurópskym pápežom po viac ako tisícročí a
prvou hlavou katolíckej cirkvi z amerického kontinentu. Je tiež prvým
Svätým Otcom pochádzajúcim zo Spoločnosti Ježišovej (Rád jezuitov).
Argentínčan Jorge Mario Bergoglio, arcibiskup z Buenos Aires, sa v
poradí 266. pápežom stal 13. marca 2013. Na svätopeterskom stolci
vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť svätého
Františka z Assisi.
Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v
rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Jeho otec pracoval ako
účtovník na železnici a matka sa starala o domácnosť a výchovu piatich
detí. Vyrastal na predmestí Flores a do pamäti miestnych rádových
sestier sa zapísal ako nezbedný, ale milý chlapec.
V knižnom rozhovore, ktorý vyšiel v roku 2010 pod názvom El Jesuita
(Jezuita), budúci pápež uviedol, že rád tancoval tango, s obľubou čítal
klasickú literatúru, ale aj to, že istý čas si zarábal ako vyhadzovač v
nočnom bare. Priznal sa aj k tomu, že sa ako 12-ročný zamiloval do
svojej vrstovníčky, ktorej v liste napísal, že ak sa za neho nevydá,
stane sa kňazom. Pre infekciu mu ako mladíkovi vyoperovali časť pľúc.
Najskôr vyštudoval chemicko-priemyselnú školu. Po jej skončení vstúpil
do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958
prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas neho študoval v Čile
teológiu a filozofiu, jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, jeden zo
zakladateľov takzvanej teológie oslobodenia.
V roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie vo
veľkom seminári sv. Jozefa v San Migueli. Rok vyučoval literatúru a
psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fe a potom v roku 1966 na
jezuitskej Univerzite Spasiteľa v Buenos Aires.
Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval
vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u
jezuitov doživotné sľuby. Pôsobil ako magister novicov vo Villa Varilari
v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej
provincie jezuitov. Túto službu vykonával šesť rokov.
V rokoch 1980 - 1986 bol rektorom Filozofickej a teologickej fakulty v
San Migueli a pôsobil ako farár vo farnosti Patriarchu sv. Jozefa v
diecéze San Miguel.
Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na renomovanom filozofickom a
teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom.
Predstavení ho následne poslali znovu na univerzitu Spasiteľa v Buenos
Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a
špirituál.
Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa
mesta Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom sa Jorge Mario
Bergoglio stal 28. februára 1998. Z postu arcibiskupa Buenos Aires
vypracoval misijný plán, ktorý mal štyri hlavné ciele: otvorené a
bratské spoločenstvá, vedúca úloha uvedomelých laikov, evanjelizácia
zameraná na každého obyvateľa mesta a pomoc chudobným.
Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj ako
kardinál si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych
politikov. Prezentoval sa nekonvenčným správaním, cestoval napríklad
mestskou hromadnou dopravou a uprednostňoval tmavý kabát bez
kardinálskeho klobúka.
Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z
najkratších konkláve v histórii cirkvi. Kardináli ho za pápeža zvolili
na druhy deň od začatia konkláve.
Svojej skromnosti, neformálnosti a predstave o cirkvi ako cirkvi chudobných pre chudobných zostal verný aj ako pápež.
Dodnes je veľkým fanúšikom argentínskeho futbalového klubu CA San
Lorenzo de Almagro. V roku 2015 vydal napríklad aj hudobný album s
názvom Wake Up!
Pápež František, osobnosť roku 2013 časopisu Time, predstavuje kompromis
medzi teológiou oslobodenia populárnou v Latinskej Amerike a
tradicionalizmom jezuitského rádu. Je známy aj svojou kritikou
konzumného spôsobu života, kapitalizmu ako globálneho ekonomického
systému či zástancom ochrany životného prostredia a rozhodného zápasu
proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo
svojich encyklikách Laudato Si - O starostlivosti o náš spoločný domov
(2015) a Frateli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).
0