Tchiani povedal, že junta zorganizuje 30-dňový "národný dialóg", na základe ktorého by mala vzniknúť nová ústava. Zdôraznil, že rozhodnutia budú prijímať bez zasahovania zvonku.
"Našom ambíciou nie je skonfiškovať moc," vyhlásil generál s tým, že prípadný útok proti Nigeru "by nebol prechádzkou v parku, ako si niektorí ľudia zjavne myslia".
Niekoľko hodín predtým sa Tchiani po prvý raz stretol v nigerskej
metropole Niamey s delegáciou Hospodárskeho spoločenstva západoafrických
štátov (ECOWAS). Delegáti následne navštívili aj prezidenta Mohameda
Bazouma, ktorého pučisti od prevratu z konca júla držia v domácom
väzení.
ECOWAS v piatok oznámilo, že združenie je pripravené na vojenskú
intervenciu v Nigeri, ak strojcovia prevratu neobnovia ústavný poriadok v
krajine. Určili aj lehotu na splnenie požiadavky, ktorú však verejne
neoznámili.
Pučisti v reakcii uviedli, že spolu s Mali a Burkinou Faso pripravili stratégiu obrany s "konkrétnymi opatreniami". Mali a Burkinu Faso vedú od tamojších prevratov tiež vojenské vlády.
ECOWAS však zdôraznilo, že hľadanie pokojného riešenia pokračuje a je
stále prioritou. Vojenský zásah by bol nutný až v prípade neúspechu
takéhoto úsilia. Regionálne združenie žiada, aby sa junta vzdala moci a
vrátila do úradu demokraticky zvoleného prezidenta Bazouma.
Niger, západoafrická krajina s približne 26 miliónmi obyvateľov a jeden z
najchudobnejších štátov sveta, bol pred prevratom jedným z posledných
demokratických spojencov USA a európskych štátov v oblasti Sahelu na
južnom okraji Sahary. Francúzsko a USA majú v tejto krajine, ktorá leží
na kľúčovej migračnej trase do Európy, dôležité vojenské základne.