V stredu 13. septembra uplynie 30 rokov od podpísania Deklarácie o
zásadách palestínskej autonómie, ktorá sa nazýva aj dohoda z Osla I,
pretože práve v hlavnom meste Nórska predtým prebiehali príslušné
rokovania. (Dohoda z Osla II, ktorá nadväzovala na Deklaráciu, bola
podpísaná 28. septembra 1995.)
Kľúčový dokument podpísali 13. septembra 1993 vo Washingtone - za
prítomnosti amerického prezidenta Billa Clintona - vtedajší izraelský
minister zahraničných vecí Šimon Peres a člen Výkonného výboru
Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) Mahmúd Abbás.
Deklarácia bola výsledkom neobyčajne zložitých, dlhých a tajných
rokovaní, ktoré sprostredkovalo Nórsko. Podpisu dokumentu predchádzalo
vzájomné uznanie Izraelského štátu a Organizácie pre oslobodenie
Palestíny, ktorá sa súčasne vzdala násilia. Izraelskí vojaci sa zároveň
stiahli z niektorých palestínskych území.
Dokument predpokladal čiastočnú autonómiu pásma Gazy a časti Západného
brehu Jordánu okolo Jericha s perspektívou budúceho vytvorenia
samostatného Palestínskeho štátu.
Realizátori tohto projektu, ktorý priniesol prvú vzájomnú dohodu
obidvoch strán, Jicchak Rabin spolu so Šimonom Peresom a palestínskym
vodcom Jásirom Arafatom dostali v roku 1994 Nobelovu cenu za mier.
Svetová verejnosť prijala podpis deklarácie s uspokojením, ale jej
odporcovia - radikálne palestínske a izraelské skupiny - od začiatku
prejavovali svoj nesúhlas.
Za svoju snahu o mierové urovnanie blízko-východného konfliktu zaplatil
životom Jicchak Rabin. Krátko po svojom vystúpení na zhromaždení na
podporu mierového procesu, odštartovaného dohodami z Osla, ho 4.
novembra 1995 zastrelil počas mierového pochodu v Tel Avive židovský
pravicový extrémista Jigal Amir, ktorý pokladal tieto dohody za zradu
národa.
Jásira Arafata zvolili v roku 1996 v prvých palestínskych voľbách za
prezidenta Palestínskej autonómie. V tom istom roku sa príznačne odetý
do olivovozelenej uniformy militantnej organizácie Fatah a s
čiernobielou károvanou šatkou na hlave ("keffijah") triumfálne
vrátil do pásma Gazy, ktoré opustil až počas druhého palestínskeho
povstania (intifády). To vypuklo v septembri 2000. Prvá palestínska
intifáda trvala od decembra 1987 až do 13. septembra 1993, teda do
podpísania Deklarácie o zásadách palestínskej autonómie.
Od decembra 2001 žil Arafat, blokovaný izraelskými vojakmi v dôsledku
palestínskeho povstania, vo svojom sídle v Ramalláhu v Predjordánsku.
Po ochorení previezli palestínskeho vodcu na naliehanie jeho manželky
Suhy a ďalších palestínskych predstaviteľov 29. októbra 2004 do
vojenskej nemocnice Percy na parížskom predmestí Clamart na ďalšie
vyšetrenia. Nemocnica oznámila ďalšie zhoršenie zdravotného stavu a
krvácanie do mozgu. Palestínske vedenie v Ramalláhu 11. novembra 2004
potvrdilo, že Arafat svojmu ochoreniu podľahol a podľa moslimských
zvykov ho vyhlásili za mŕtveho.
Zložitú cestu vedúcu k podpisu mierovej dohody zachytáva aj americká
dráma s názvom Oslo (2021). Film je vlastne adaptáciou divadelnej hry
dramatika J. T. Rogersa, ktorá ihneď po uvedení v roku 2016 v New Yorku
zožala obrovský úspech a o rok neskôr získala cenu Tony (divadelný
Oscar) za najlepšiu divadelnú hru.