Postup, pri ktorom sa filmový obraz premieta na plátno so šírkou obrazu
dva a pol krát väčšou ako jeho výška však ostal dlhší čas bez väčšieho
povšimnutia. Práve rozvoj televízie napokon prinútil filmový priemysel
nájsť spôsoby, ako originálnym obrazom filmového diela opäť prilákať
divákov.
Preto začiatkom 50. rokov 20. storočia skúšali hollywoodske štúdiá
siahnuť po technikách, ktoré by čelili klesajúcej návštevnosti kín.
Jednou zo stratégií bolo zväčšenie plátna a premietaného obrazu ako
spôsobu boja proti stále rastúcej popularite oveľa menšej televíznej
obrazovky.
V sobotu 16. septembra uplynie 70 rokov odvtedy, kedy spoločnosť 20th
Century Fox uviedla v New Yorku prvý širokouhlý film projekcie
Cinemascope.
Systém Cinemascope, umožňujúci nakrúcanie a premietanie v
ultraširokouhlom pomere strán, vychádzal z filmového procesu, ktorý
francúzsky fyzik Henri Chrétien vyvinul v roku 1926 a nazval ho
Anamorfoskop.
Používal pri ňom objektívy, ktoré využívali optický trik, vďaka ktorému
vznikol dvakrát širší obraz ako pri použití bežných objektívov. Umožnil
to optický systém nazývaný Hypergonar. Ten pri nakrúcaní filmu obraz
bočne stláčal a pri premietaní ho rozširoval.
Americká filmová spoločnosť 20th Century Fox si bola vedomá skutočnosti,
že pomer strán obrazu je veľmi dôležitou zložkou kinematografického
diela. V priestoroch newyorského divadla Roxy Theatre preto 16.
septembra 1953 uviedla širokouhlý film s biblickou tematikou The Robe
(Rúcho) projekcie Cinemascope.
V nasledujúcich štyroch rokoch sa projekcia Cinemascope dostala do
90-tich percent amerických kín a do vyše 50-tich percent kinosál vo
zvyšku sveta. Rovnakú základnú techniku pod názvami SuperScope,
WarnerScope a Panavision začali používať aj ďalšie štúdiá. Koncom 50.
rokov 20. storočia bola už väčšina filmov uvedených veľkými filmovými
štúdiami nakrúcaná tak, aby sa mohli premietať na širokouhlom plátne.