Brusel/Bratislava
25. augusta (TASR) – Patril k tvorcom modernej argentínskej literatúry,
ktorý položil základy laplatskej fantastickej literatúry. Bol prozaik,
básnik, dramatik, esejista, novinár a prekladateľ argentínskeho pôvodu.
Jeho poviedka Babie leto (Las Babas del Diablo) sa stala námetom
kultového filmu talianskeho režiséra Michelangela Antonioniho Zväčšenina
z roku 1966 (Blow-up).
V pondelok 26. augusta uplynie 110 rokov od narodenia spisovateľa Julia
Cortázara. Svetoznámy autor patril k osobitým hovorcom juhoamerických
intelektuálov a výrazne sa podieľal aj na premenách európskeho myslenia v
druhej polovici 20. storočia.
V Cortázarovej tvorbe sa v symbióze stretávajú európsky literárny
experiment 20. storočia a juhoamerická tradícia magického realizmu.
Julio Cortázar sa narodil 26. augusta 1914 v Bruseli. Do Argentíny sa
vrátil s rodičmi v roku 1919 a po štúdiách na univerzite v Buenos Aires
pôsobil ako vidiecky učiteľ. Neskôr prednášal dejiny literatúry na
univerzite v Mendoze. Knižne debutoval v roku 1938 pod pseudonymom Julio
Denis zbierkou básní Presencia (Prítomnosť).
Po volebnom víťazstve generála Juana Dominga Peróna v prezidentských
voľbách v roku 1946 sa vzdal univerzitného miesta v Mendoze a vrátil sa
do argentínskej metropoly. Pracoval v Argentínskej knižnej komore a
spolupracoval s viacerými literárnymi časopismi, v ktorých okrem básní
publikoval aj prvé poviedky.
V roku 1949 napísal román Divertimento a o rok neskôr ďalší pod názvom
Examen (Skúška), ale ani jeden počas života nepublikoval. Knižne vyšli
až po jeho smrti v roku 1986. Zverejnil však divadelnú hru Los reyes
(Králi, 1949), ktorá ale nezaznamenala veľký úspech.
Na konci 40. rokov minulého storočia navštívil Francúzsko a po návrate
do Argentíny absolvoval skúšku súdneho tlmočníka. V roku 1951 sa
presťahoval do Paríža, kde získal miesto prekladateľa pre UNESCO.
Navštívil viaceré miesta v Európe, Afrike a v Ázii.
Ešte pred odchodom z Argentíny vydal v Buenos Aires zbierku fantasticky
ladených poviedok Bestiario (Zvieratník, 1951). V roku 1956 mu vyšla
zbierka poviedok Final del juego (Koniec hry) a o tri roky neskôr ďalšia
poviedková kniha Las armas secretas (Tajné zbrane, 1959).
Prvý knižne vydaný Cortázarov román sa v kníhkupectvách objavil v roku
1960 pod názvom Los premios (Výhercovia) a o dva roky neskôr súbor
groteskných príbehov pod názvom Historia de cronopios y famas. Svetovú
slávu si získal experimentálnym románom z roku 1963 Rauyela, ktorý sa v
češtine objavil prvýkrát v roku 1972 pod názvom Nebe, peklo, ráj.
Na svetovo úspešný román nadviazala ďalšia Cortázarova próza 62, modelo
para armar (62, model k zostrojeniu, 1968). Zmysel pre hru s jazykom a s
literárnymi formami pretavil aj do próz Viaje al día en ochenta mundos
(Cesta okolo dňa v osemdesiatich svetoch, 1967), Ultimo round (Posledné
kolo, 1969), Prosa del observatoria (Próza z observatória, 1972) a
Silvalandia (1975). K fantastickým poviedkam sa vrátil v poviedkovej
knihe Todos los fuegos fuego (V každom ohni oheň, 1975).
Politické a spoločenské otrasy v Južnej Amerike, ako napríklad revolúcia
na Kube, sandinistické povstanie v Nikarague, víťazstvo Pinocheta v
Chile, priviedli Cortázara ako ľavičiara k novým občianskym postojom a
aktivitám, pričom sa objavili aj v jeho tvorbe. Napríklad v románe Libro
de Manuel (Kniha pre Manuela, 1973), či v knihe reportáži Nicaragua tan
violentamenta dulce (Tak divoko sladká Nikaragua, 1983).
Cortázarov zmysel pre humor a mystifikáciu sa prejavil tiež v známej
knihe Un tal Lucas (Istý Lukáš, 1979) a rovnako v knihe reportáži Los
autonatas de la cosmopista o Un viaje atemporal París-Marsella
(Autonauti kosmomagistrály alebo Nadčasová cesta Paríž-Marseille, 1983).
Krátko pred smrťou zostavil rozsiahly výber zo svojej poézie, ktorý
pomenoval podľa majstra básnickej formy haiku, japonského básnika Bašóa
Macua - Salvo el crepúsculo (Len stmievanie). Výber vyšiel až po
autorovej smrti v roku 1985.
Jeden z najoriginálnejších latinskoamerických, ale i svetových
spisovateľov Julio Cortázar zomrel 12. februára 1984 v Paríži, kde je aj
pochovaný na známom montparnasskom cintoríne.