Calzada
de Calatrava/Bratislava 24. septembra (TASR) - Španielsky režisér Pedro
Almodóvar je známy svojimi filmami s originálnou poetikou a neobvyklým
spôsobom rozprávania. Počas 45-ročnej kariéry získal množstvo ocenení
vrátane dvoch Oscarov. Originálny tvorca a objaviteľ hereckého talentu
Antonia Banderasa sa v stredu 25. septembra dožíva 75 rokov.
Prezývajú ho aj madridský Woody Allen a popri Luisovi Buňuelovi a
Carlosovi Saurovi patrí k najvýznamejším španielskym filmárom. Do
svetovej kinematografie uviedol dnes svetoznámeho Antonia Banderasa,
ktorý sa v hlavnej objavil v jeho ôsmich celovečerných filmoch,
naposledy v autobiograficky ladenej snímke Bolesť a sláva (2019).
Almodóvara charakterizuje aj umelecké skúmanie tajomstiev ženskej duše.
Filmovú kritiku a mnohých divákov zaujal filmami, v ktorých nechýba
láska vo všetkých jej podobách, humor, ale aj smútok. Vo svojich filmoch
búra tabu a spája zdanlivo nezlučiteľné protiklady, čím si získava
povesť kontroverzného umelca - predovšetkým v dielach Labyrint vášní, V
temnotách, Spútaj ma!, Na dno vášne, Všetko o mojej matke, Hovor s ňou a
Koža, v ktorej žijem.
Pedro Almodóvar sa narodil 25. septembra 1949 v španielskom Calzada de
Calatrava v provincii Cuidad Real. Základné a časť stredoškolského
vzdelanie nadobudol na cirkevných školách v Extremadure, kde sa o jeho
výchovu starali saleziáni a františkáni. Napriek ich snahe sa z mladého
Almodóvara stal ateista. Priviesť ho k viere v Boha sa nepodarilo ani
jeho rodičom. Odmietol aj rodinnú tradíciu, podľa ktorej sa mal stať
roľníkom.
Vo veku 17 rokoch odišiel do Madridu s veľkou túžbou stať sa filmovým
režisérom. Bolo to však ešte v čase, keď v Španielsku vládol
ultrakonzervatívny generál Franco, ktorý nepodporoval nekonvenčných
umelcov. Nechal zatvoriť madridskú filmovú školu a Almodóvar sa k
filmovému remeslu prepracovával ako samouk. Aby sa uživil, zamestnal sa v
španielskej národnej spoločnosti Telefónica a po práci kreslil komiksy,
písal články pre undergroundové časopisy, hrával v nezávislých
divadelných predstaveniach a spieval s vlastnou punkovou skupinou
Almodóvar and McNamara. Postupne si zarobil na prvú 8-milimetrovú kameru
a začal nakrúcať prvé amatérske filmy s erotickými námetmi.
Po smrti generála Franca v roku 1975 sa v Španielsku výrazne uvoľnila
atmosféra. A tak sa aj nekonvenčný tvorca o päť rokov neskôr mohol
predstaviť so svojím prvým celovečerným filmom Pepi, Luci, Bom y otras
chicas del montón. Príbeh členov rockovej kapely a lesbickej lásky sa
stal kultovým pre vtedajšiu španielsku mládež. Už v debute sa predstavil
nezameniteľnou filmovou poetikou a originálnym spôsobom prerozprávania
príbehu. Zmysel pre bizarné príbehy predviedol aj v nasledujúcom filme
Labyrint vášní (1982), v ktorom sa homosexuálny princ z Orientu zamiluje
do nymfomanky. V snímke V temnotách (1983) sa zase drogovo závislá
matka predstavená z kláštora zaľúbi do speváčky z nočného klubu.
Vo filme Čo som komu urobila, že sa mi to stalo? (1984) prerozprával
príbeh ženy, ktorá zabila svojho muža, ale bolo jej to odpustené. Vášeň
pre nebezpečenstvo, ale aj zabíjanie si z arény do reálneho života a do
vzťahov mužov a žien preniesol bývalý slávny toreador vo filme Matador z
roku 1986. Antonio Banderas sa objavil vo filme Zákon túžby (1987),
ktorý rozpráva o komplikovanom živote režiséra homosexuála a jeho sestry
transexuálky. Netradičný pohľad na lásku predviedol Almodóvar aj v dnes
už legendárnom filme Spútaj ma (1989), opäť s Banderasom v hlavnej
úlohe.
Prvého Oscara získal Almodóvar za bláznivú až bizarnú komédiu Ženy na
pokraji nervového zrútenia (1988) v roku 1989. Druhú "Cenu akadémie"
dostal v roku 2000 za film Všetko o mojej matke (1999), v ktorom matka
po strate syna pátra po jeho otcovi. Za film, v ktorom sa predstavila aj
Penélope Cruzová, dostal aj Cenu za réžiu v Cannes, Cenu za najlepší
európsky film roku a španielsku národnú cenu Goya.
Ďalšieho Oscara za scenár udelili Almodóvarovi za tragicko-romantický
film Hovor s ňou (2002). Hladinu verejnej mienky rozvíril snímkou Zlá
výchova (2004) a Cruzová stvárnila hlavnú postavu aj v oceňovanom filme
Volver (2006) a za rolu Raimundy získala Oscara. Obľúbená Almodóvarova
herečka sa predstavila aj v dráme s trilerovými prvkami Rozorvané
objatia (2009).
Rolu plastického chirurga vo filme Koža, v ktorej žijem (2011) zveril
opät Banderasovi. Vo filme režisér otvoril okrem iného viaceré bioetické
otázky. Zatiaľ posledným (banderasovským) filmom slávneho španielskeho
režiséra je autobiograficky ladená snímka Bolesť a sláva (2019). Jeho
obľubeného herca na Medzinárodnom filmovom festival v Cannes ocenili
hlavnou cenou za mužský herecký výkon.
Pedro Almodóvar natočil ďalšie dva úspešné snímky a v Paralelných
matkách (2021) obsadil siedmykrát noblesnú Penélope Cruzovú. Uznávaný
tvorca žije v Madride, ale často cestuje, napríklad po ocenenia na
prestížne festivaly. Nedávno v prvom septembrovom týždni opäť navštívil
Benátky, kde si prevzal Zlatého leva za film Vedľajšia izba.
0