Pred 100 rokmi sa narodil taliansky herec Marcello Mastroianni

Fontana Liri /Bratislava 28. septembra (TASR) – Od narodenia charizmatického talianskeho herca Marcella Mastroianniho uplynie v sobotu 28. septembra 100 rokov. "Nechápem, prečo tí Američania toľko trpia stotožňovaním sa s postavou. Ja skrátka idem a hrám. Je to skvelá zábava. Nie je v tom žiadne utrpenie," týmito slovami charakterizoval svoj vzťah k hereckej profesii legendárny umelec, ktorý má na svojom konte 143 filmov.

Rovnako presvedčivo stvárňoval dramatické aj romantické postavy, no vo všetkých jeho kreáciách možno nájsť menšiu či väčšiu dávku humoru, nadhľadu, irónie a sarkazmu. Scéna zo snímky Sladký život, v ktorej sa Mastroianni uprostred noci ocitne s filmovou hviezdou v podaní Anity Ekbergovej v rímskej Fontane di Trevi, patrí azda k najznámejším v dejinách kinematografie. Mnohé filmy, v ktorých hral, možno právom označiť prívlastkom "kultové".

Marcello Vincenzo Domenico Mastroianni sa narodil 28. septembra 1924 v talianskom mestečku Fontana Liri do chudobnej rodiny truhlára a zamestnankyne banky. Jeho otec sa viac ráz sťahoval za prácou a tak sa rodina ocitla v Turíne a neskôr v Ríme. Mastroianni navštevoval stavebnú priemyslovku, potom začal študovať na ekonomickej a obchodnej fakulte, aby sa mohol stať členom univerzitného divadelného klubu. Už od detstva sa túžil stať hercom. Počas 2. svetovej vojny ho poslali do nemeckého zajateckého tábora, no podarilo sa mu utiecť do Benátok. Po vojne pracoval ako účtovník v britskej filmovej distribučnej spoločnosti Eagle-Lion Films.

V roku 1948 sa na divadelných doskách predstavil po boku Giulietty Masinovej, manželky Federica Felliniho v komédii Lea Ferrera Angelica. Ešte v ten istý rok získal profesionálne divadelné angažmán.

Na filmovom plátne sa prvý raz objavil ako 15-ročný v dnes už zabudnutej snímke Marionette. Už v mladosti však mal možnosť spolupracovať so známymi režisérmi – ako dvadsaťročný hral vo filme Deti sa na nás dívajú režiséra Vittoria De Sicu (1944). Dvojica režisérov Steno a Mario Monicelli ho obsadila do snímky Psí život (1949).

Počas dvoch desaťročí sa jeho meno objavilo v titulkoch 48 filmov, ale až v roku 1960 nastal zlom v jeho hereckej dráhe. Priniesol mu ho film Sladký život (1960), v ktorom mu Federico Fellini ponúkol úlohu bulvárneho novinára. Film vyvolal v konzervatívnom Taliansku škandál, no na festivale v Cannes bol ocenený Zlatou palmou. Už o rok neskôr dosiahla úspech komédia Rozvod po taliansky režiséra Petra Germiho, v ktorej Mastroianni stvárnil sicílskeho muža so šľachtickým pôvodom posadnutého túžbou zbaviť sa svojej manželky. Za svoju rolu získal nomináciu na Oscara, Zlatý Glóbus a Cenu Bafta.

V roku 1963 režisér, herec a Mastroianniho priateľ Vittorio de Sica nakrútil poviedkový film Včera, dnes a zajtra, kde sa Mastroianniho hereckou partnerkou stala Sophia Lorenová. V tom istom roku hral aj v ďalšom Felliniho filme 8 a pol a v sociálnej dráme Maria Monicelliho nazvanej Stalo sa v Turíne.

Na hereckých výkonoch Mastroianniho a Lorenovej stála aj snímka Manželstvo po taliansky (Vittorio di Sica, 1964). V roku 1965 nasledoval poviedkový film Dnes, zajtra a pozajtra, a tiež absurdná komédia Casanova 70. V nej akoby Mastroiannimu na mieru vytvoril Monicelli postavu dôstojníka talianskej armády, ktorý potrebuje k milostným dobrodružstvám prežívať život ohrozujúce situácie.

V tragikomickom príbehu Dráma žiarlivosti (Ettore Scola, 1970) bola Mastroianniho partnerkou Monica Vittiová, v snímke Slnečnica (Vittorio de Sica, ten istý rok) znovu Lorenová. Čiernym až morbídnym humorom bol presiaknutý film Marca Ferreriho Veľká žranica (1973). Po bláznivej komédii Gangsterova milenka (Giorgio Capitani, 1975) si dvojica Mastroianni-Lorenová zahrala vo filme Zvláštny deň (Ettore Scola, 1977) z éry fašizmu. Snímka tvorcom priniesla dve nominácie na Oscara, a tiež ocenenia Zlatý Glóbus a César.

V roku 1978 stvárnil zločincami prenasledovaného učiteľa hudby v čiernej komédii Zločin a la Neapol (Sergio Corbucci, 1978). Scola tiež obsadil Mastroianniho do výpravného filmu Terasa (1980). K vrcholom neskorších filmových diel patrí Felliniho snímka Ginger a Fred z roku 1986, kde bola Mastroianniho hereckou a tanečnou partnerkou po rokoch opäť Giulieta Massinová.

V roku 1990 vo filme Všetkým sa darí dobre stvárnil Mastroianni vidieckeho otca, ktorý spoznáva v plnej nahote, akým životom žijú jeho deti (r. Giuseppe Tornatore). Americký režisér Robert Altman angažoval Mastroianniho aj Lorenovú v recesistickej snímke Pret-A-Porter (1994). Naposledy sa Marcello Mastroianni objavil vo filme Cesta na počiatok sveta (Maneol de Oliveira, 1997). Velikán zlatej éry talianskej kinematografie zomrel 19. decembra 1996 v Paríži.

Od roku 1949 bol umelec ženatý s herečkou Florou Carabellovou, s ktorou mali dcéru Barbaru. Posledných 20 rokov žili oddelene, no nikdy sa nerozviedli. V rokoch 1971-1975 bola jeho družkou francúzska herečka Catherine Deneuveová. Ich spoločná dcéra Chiara Mastroianniová sa tiež venuje herectvu.