Vysoké
Tatry 19. novembra (TASR) - Pri pamätníku v centre Vysokých Tatier si v
utorok miestni pripomenuli 20. výročie najväčšej kalamity v histórii
Tatranského národného parku. Primátor Jozef Štefaňák i jeho predchodca
Ján Mokoš sa zhodli, že navždy im v pamäti zostane najmä smrť vodiča
auta, ktorého zavalil strom.
"Škody hlavne na prírode boli nevyčísliteľné, donori spolu so štátom
nám prispeli zhruba 95 miliónov vtedajších slovenských korún, najviac
prispel magistrát mesta Praha desať miliónov českých korún. Avšak to, že
zahynul ten jeden človek, nám ostane navždy v pamäti. Bola to zbytočná
smrť, pretože vracal sa pre manželku do práce a mal smolu, že práve na
neho spadol strom. To je asi taká najväčšia trauma z toho všetkého," skonštatoval Mokoš.
Udalosť pripomína pamätník v Novom Smokovci, ktorý tam osadili rok po víchrici. Jeho mottom je "Nie činnosť prírody, ale nečinnosť ľudí je katastrofou". Jeho dominantou je kovový strom v strede a žulové dosky s menami donorov a tiež jedinej obete, ktorou bol Miroslav Hromada.
"Prírodná katastrofa sa nám všetkým vryla do pamäti, bol to strašný
pohľad, stromy šli dole ako zápalky. Na druhej strane, pri tak
rozsiahlej katastrofe na tak obrovskom území vyhasol len jeden ľudský
život, ktorý sa ale nedá nijako nahradiť. Našťastie ich však nebolo
viac," zdôraznil Štefaňák. Bezprostredne po katastrofe ho prekvapila
najmä súdržnosť ľudí, ktorí sa spojili, pomáhali a zbierali peniaze.
V Kúpeľoch Nový Smokovec pri príležitosti jubilea ničivej víchrice
sprístupnili výstavu fotografických obrazov kalamity od Mikuláša Jacečka
"20 rokov po". V sídle Múzea TANAP-u sa v utorok zároveň konala odborná konferencia o pokalamitnom výskume v Tatrách.
Spomienkové podujatie sa v deň výročia koná aj v Podtatranskom múzeu. Jeho súčasťou je večerné premietanie dokumentárneho filmu "Tatranská bóra po 20 rokoch"
spojené s diskusiou s jeho tvorcami Pavlom Kráľom a Mariánom Šturcelom.
Obaja boli očitými svedkami a priamymi účastníkmi veternej smršte. "Bolo
presne také počasie ako teraz, začalo snežiť, bola hmla, tma a sedel
som doma na Štrbskom Plese. Zo začiatku nebolo nič počuť, len vietor a
po chvíli sa pred oknami zjavil jeden spadnutý strom, po ňom druhý,
čakali sme, čo bude. Potom nastal veľký rachot, pretože nám vzalo kus
strechy, s rodinou sme sa presťahovali do druhej miestnosti a snažili sa
to prečkať. Ráno bol ten pohľad veľmi smutný," spomína Kráľ.
Víchrica, ktorá sa prehnala Tatrami 19. novembra 2004, bola zaradená
medzi desať najničivejších európskych veterných kalamít za posledných 30
rokov. Veterná pohroma zničila len v Tatranskom národnom parku viac ako
12.000 hektárov lesa.