Pred 250 rokmi zaviedla Mária Terézia prelomové školské reformy

Bratislava 6. decembra (TASR) – Rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia vydala v decembri 1774 Všeobecný školský poriadok, na základe ktorého sa školy stali štátnymi a v Rakúsku sa zaviedla povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 12 rokov. Išlo o prelomový krok v dejinách školstva a rozhodnutie pomohlo najmä chudobe a nízkopríjmovému obyvateľstvu. V piatok 6. decembra uplynie 250 rokov od tejto významnej udalosti v dejinách Rakúsko–Uhorska.

Realizácia školskej reformy reagovala na novú ekonomickú situáciu. Zložitejšie výrobné postupy vyžadovali postupne čoraz viac pracovníkov aspoň so základným vzdelaním. Vysoké i základné školstvo bolo dlhé obdobie v rukách jezuitov. V roku 1773 však pápež Kliment XIV. Jezuitský rád zrušil a o rok neskôr Mária Terézia vydala Všeobecný školský poriadok, ktorý platil pre západnú časť monarchie. Jeho hlavným autorom bol opát augustiniánskeho kláštora v poľskom meste Zagaň Ján Ignác Felbiger, preslávený tzv. písmenkovou a tabuľkovou metódou výučby.

Základom školskej reformy bolo vybudovanie škôl vo všetkých farských obciach, jej realizáciou boli poverené zvláštne zemské školské komisie. Všeobecný školský poriadok rozlišoval tri druhy verejných škôl: triviálne, hlavné a normálne. O ich zriaďovanie sa starali obce a školskí patróni z radov šľachty.

Deti z chudobných rodín boli oslobodené od platenia školného. Jednotriedne alebo dvojtriedne triviálne školy sa zakladali vo väčších dedinách alebo pri farách. Jeden učiteľ v nich deti vyučoval čítanie, písanie, počítanie, náboženstvo a základné pracovné a ekonomické znalosti. Vo väčších mestách sa zakladali trojtriedne školy hlavné už s niekoľkými učiteľmi. Pribudla výučba znalostí potrebných pre priemyselnú a poľnohospodársku výrobu. Najvyšší stupeň tvorili školy normálne, zakladané v zemských hlavných mestách. Boli zamerané na prípravu učiteľov. Nad týmito školami stáli potom gymnáziá a univerzity.

Reformu školstva sprevádzal rad ďalších dôležitých opatrení. Už od roku 1775 sa v Prahe začali vydávať učebnice a vznikli tzv. praeparandy na prípravu učiteľov. Ak ich absolvent slúžil v škole vo funkcii pomocníka učiteľa aspoň jeden rok a mal viac ako dvadsať rokov, mohol sa prihlásiť na učiteľskú skúšku. Po jej úspešnom zložení dostal vysvedčenie, v ktorom sa písalo, že "môže byť určený učiteľom". Vytvorenie praeparand ukončilo prijímanie do radov učiteľov ľudí bez pedagogického vzdelania - vojnových veteránov, miestnych občanov alebo zbehlých študentov. Reforma tak začala proces formovania učiteľského stavu a profesionalizácie učiteľov.

Mária Terézia sa po zreformovaní rakúskeho školstva pokúsila aj o reformu škôl v Uhorsku. V roku 1777 schválila osobitnú štátnu normu pre Uhorsko podobnú Všeobecnému školskému poriadku - Ratio educationis. Možnosť chodiť do školy dostali po prvý raz aj dievčatá, ktoré dovtedy nemali takmer žiadnu možnosť oficiálneho vzdelávania.

Ratio educationis nevymedzilo školopovinnosť. Až Jozef II. uzákonil v roku 1788 povinnú školskú dochádzku od 6. do 12. roku a vytýčil aj tresty za jej nedodržiavanie. Povinná školská dochádzka sa však vďaka reakčnej školskej politike uhorských vládnucich kruhov realizovala veľmi pomaly. Vyvrcholila prijatím Politického zriadenia školského v roku 1805. Základnou myšlienkou tohto predpisu bolo, že "Rakúsko nepotrebuje ľudí učených, ale dobrých poddaných". Uhorský parlament prijal zákon o povinnej školskej dochádzke až v roku 1868.