Život Prešova
online
online
Osemdesiatnik Fedor Malík: Lásku k viniču mi nikto nemohol zobrať
11.01.2025 Bratislava
Modra/Bratislava
10. januára (TASR) - Víno kráča s Fedorom Malíkom, prvým slovenským
profesorom vína, po sínusoide času už viac ako 60 rokov. Znalec vín a
tvorca moderného vinárskeho povedomia Slovákov patrí medzi
najvýznamnejších medzinárodne uznávaných enológov v Európe. V sobotu 11.
januára bude mať 80 rokov.
Ako vysokoškolský pedagóg vychoval celú generáciu svojich nasledovníkov, za spoznávaním vína navštívil 45 krajín, okrem Antarktídy zavítal na všetky svetadiely a o zážitkoch z ciest sa podelil s čitateľmi v takmer štyroch desiatkach kníh, v ktorých odkryl svoju poetickú dušu i literatúru faktu. Uznávaného slovenského enológa, vinára, pedagóga a spisovateľa Fedora Malíka sprevádza láska k vínu a k viniču: "Dala mi rozlet, že som sa mohol na víno a na vinič pozerať z rôznych uhlov, z rôznych strán. Lásku k viniču a k vínu mi nikto nemohol zobrať."
Fedor Malík sa narodil 11. januára 1945 v Bratislave, ale "za svoje hniezdo považuje malebnú, malokarpatskú kráľovskú Modru". Už ako 17-ročný maturant na 11-ročnej strednej škole v Modre dorábal na svojom záhumienku tri tisíc litrov vína. V roku 1967 ukončil štúdium na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave v odbore Kvasná chémia a technológia.
Fedor Malík ako živá modranská encyklopédia spojil svoj život s vínom a s kvasinkami, pričom odbornosť kráčala vedno s praxou. Titul doktor vied (DrSc.) obhájil v roku 1997 a o dva roky neskôr bol vymenovaný za profesora. Takmer polstoročie pôsobil na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ale prednášal aj na iných vysokých školách doma i v zahraničí. Dokonca bol jediným slovenským univerzitným profesorom - vinárom, ktorý sa zaoberal aj praxou. Len na tejto fakulte prešlo jeho rukami vyše 700 študentov a z nich okolo 120 vypracovalo diplomovú prácu z odboru enológia (vede o víne).
Na svete je v súčasnosti osem miliónov hektárov vinohradov, z toho na Slovensku necelých desať tisíc hektárov, čiže ide o desatiny percenta. Aj napriek tomu profesor Malík vraví, že slovenskí vinári vedia vďaka výdobytkom vedy a techniky dorobiť vína, ktoré sú porovnateľné so špičkovými vínami na svete. Doma aj za hranicami oceňovaný vinár tvrdí, že Slovensko nebude v horizonte 100 rokov sebestačné v produkcii vína, ale jedným dychom dodáva, že slovenské víno bude čerešničkou na torte slovenskej gastronómie.
Fedor Malík však pridáva tiež kritický pohľad. Ťaží ho, že časť slovenských vinárov je nevzdelaná, chýbajú inštitúcie, ktoré by ich vzdelávali a poukazuje aj na to, že väčšina vinárov svet vína nepozná a preto by sa mali viac porozhliadnuť po zahraničí.
O svoje znalosti, skúsenosti, postrehy i zážitky z nespočetných ciest sa delí tiež s čitateľmi. Napísal stovky vedeckých prác, množstvo publicistických článkov, 1200 fejtónov a 36 kníh, v ktorých ohýbal vône a chute lákavých jedál i príťažlivých vín.
Prvú knihu - Vinársky rok vydal v roku 1989 a zatiaľ posledná Láskanie chutí vyšla vlani. "Ja si pri písaní, klasicky s perom na linajkový papier, veľmi oddýchnem. A keď sa cítim veľmi dobre začínam z prózy prechádzať na poéziu, pretože veľa liet som v Modre i vo svete prežil v poetickej atmosfére, akoby som zbieral ovocie svojho celoživotného pohybu," vyznal sa pre TASR jubilant profesor Fedor Malík.
Ako vysokoškolský pedagóg vychoval celú generáciu svojich nasledovníkov, za spoznávaním vína navštívil 45 krajín, okrem Antarktídy zavítal na všetky svetadiely a o zážitkoch z ciest sa podelil s čitateľmi v takmer štyroch desiatkach kníh, v ktorých odkryl svoju poetickú dušu i literatúru faktu. Uznávaného slovenského enológa, vinára, pedagóga a spisovateľa Fedora Malíka sprevádza láska k vínu a k viniču: "Dala mi rozlet, že som sa mohol na víno a na vinič pozerať z rôznych uhlov, z rôznych strán. Lásku k viniču a k vínu mi nikto nemohol zobrať."
Fedor Malík sa narodil 11. januára 1945 v Bratislave, ale "za svoje hniezdo považuje malebnú, malokarpatskú kráľovskú Modru". Už ako 17-ročný maturant na 11-ročnej strednej škole v Modre dorábal na svojom záhumienku tri tisíc litrov vína. V roku 1967 ukončil štúdium na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave v odbore Kvasná chémia a technológia.
Fedor Malík ako živá modranská encyklopédia spojil svoj život s vínom a s kvasinkami, pričom odbornosť kráčala vedno s praxou. Titul doktor vied (DrSc.) obhájil v roku 1997 a o dva roky neskôr bol vymenovaný za profesora. Takmer polstoročie pôsobil na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ale prednášal aj na iných vysokých školách doma i v zahraničí. Dokonca bol jediným slovenským univerzitným profesorom - vinárom, ktorý sa zaoberal aj praxou. Len na tejto fakulte prešlo jeho rukami vyše 700 študentov a z nich okolo 120 vypracovalo diplomovú prácu z odboru enológia (vede o víne).
Na svete je v súčasnosti osem miliónov hektárov vinohradov, z toho na Slovensku necelých desať tisíc hektárov, čiže ide o desatiny percenta. Aj napriek tomu profesor Malík vraví, že slovenskí vinári vedia vďaka výdobytkom vedy a techniky dorobiť vína, ktoré sú porovnateľné so špičkovými vínami na svete. Doma aj za hranicami oceňovaný vinár tvrdí, že Slovensko nebude v horizonte 100 rokov sebestačné v produkcii vína, ale jedným dychom dodáva, že slovenské víno bude čerešničkou na torte slovenskej gastronómie.
Fedor Malík však pridáva tiež kritický pohľad. Ťaží ho, že časť slovenských vinárov je nevzdelaná, chýbajú inštitúcie, ktoré by ich vzdelávali a poukazuje aj na to, že väčšina vinárov svet vína nepozná a preto by sa mali viac porozhliadnuť po zahraničí.
O svoje znalosti, skúsenosti, postrehy i zážitky z nespočetných ciest sa delí tiež s čitateľmi. Napísal stovky vedeckých prác, množstvo publicistických článkov, 1200 fejtónov a 36 kníh, v ktorých ohýbal vône a chute lákavých jedál i príťažlivých vín.
Prvú knihu - Vinársky rok vydal v roku 1989 a zatiaľ posledná Láskanie chutí vyšla vlani. "Ja si pri písaní, klasicky s perom na linajkový papier, veľmi oddýchnem. A keď sa cítim veľmi dobre začínam z prózy prechádzať na poéziu, pretože veľa liet som v Modre i vo svete prežil v poetickej atmosfére, akoby som zbieral ovocie svojho celoživotného pohybu," vyznal sa pre TASR jubilant profesor Fedor Malík.
0
www.ZIVOTPO.sk
